Cimitero Acattolico
Na svete sa nachádza niekoľko cintorínov, ktoré sa stali svetoznámymi z rôznych dôvodov. Pre našincov je zrejme najznámejším cintorín Père Lachaise v Paríži pre množstvo známych osobností, ktoré tu našlo svoj posledný odpočinok. V Ríme sa takisto nachádza jeden cintorín, ktorý je výnimočným a napriek tomu doteraz patrí medzi tie miesta v Ríme, ktoré turisti ešte neobjavili. Výnimočný je už len pre svoju polohu a množstvom zelene, ktorou je cintorín zaplavený, ale aj mačkami, ktoré sa tu potulujú /nakoniec ako v celom Ríme…/. Nachádza sa za pyramídou, ktorú si dal v roku 12 pr. n. l. postaviť Gaius Cestius Epulo ako náhrobok. V blízkosti pyramídy sa nachádza Porta san Paolo ako súčasť Aureliánskych hradieb, za ktorou odbočíte doľava a po pár metroch objavíte vchod na nekatolícky cintorín. V minulosti sa popri hradbách nachádzali viaceré malé cintoríny, no zachoval sa iba nekatolícky.
Začiatkom 18. storočia si komunita cudzincov, ktorá žila v Ríme, kúpila oblasť v blízkosti Cestiovej pyramídy, aby tu mohli pochovávať svojich zosnulých. Dovtedy sa za múry nemohli pochovávať cudzinci, ktorí neboli katolíckeho vierovyznania. Napriek povoleniu, ktoré dostali v roku 1716 od pápeža Klementa XI., pochovávali svojich blízkych v noci, aby rešpektovali zákonitosti Pápežského štátu. Toto povolenie pápež Klement XI. udelil členom dvora Stuartovcov z Anglicka v exile, aby mohli byť pochovaní v blízkosti pyramídy. Na cintoríne sa odvtedy pochovávajú umelci, básnici, ale aj politici .
Nájdete tu hrob anglického básnika Johna Keatsa, ktorý žil v Ríme na Piazza di Spagna, svoj odpočinok tu našiel aj ďalší anglický básnik Percy Bysshe Shelley, alebo americký sochár William Wetmore Story či Goetheho syn August von Goethe, ale aj talianske osobnosti ako Antonio Gramsci a Carlo Emilio Gadda.
