Cervia

Sú miesta, o ktorých ste netušili, alebo kde by vám ani nenapadlo zastaviť sa, no nakoniec vo vás zanechajú hlbokú emóciu s túžbou vrátiť sa. Jedným z nich sa pre mňa stalo aj mestečko Cervia, do ktorého sme dorazili v jeden neskorý októbrový večer. Mestečko na jadranskom pobreží, nachádzajúce sa pár kilometrov južne od Ravenny.

A vtedy som začula jeho typický šepot… Takmer ho nebolo vidno. Splývalo s pevninou. Iba mesiac sa kúpal na jeho tmavej hladine. Ako milenec, ktorý sa pod rúškom noci nesmelo a nežne dotýka svojej milovanej. Jeho pieseň som nepočula posledných pár rokov. More… Boli to takmer rovnaké pocity, ako keď som ho videla a počula už veľmi dávno a prvýkrát. Dojatie a zimomriavky… Práve more má v histórii Cervie svoju dôležitú úlohu. Cervia je spájaná s výrobou soli a bola postavená uprostred soľných panví, ktorých existencia sa datuje ešte do čias Etruskov a plne funkčné začali byť v 10. storočí, kedy sa ukončila premena močiarov na soľné panvy.

V srdci Cervie nájdete kanálový prístav, pri ktorom bola v 17. storočí postavená veža San Michele a vedľa nej soľný sklad /Magazzino Torre/. Po vojne sa z Cervie stalo kúpeľné mesto. Liečia sa tu predovšetkým ochorenia dýchacích ciest. Slaná voda sa využíva aj na liečbu kĺbov. Nachádza sa tu viacero kostolov, divadlo, samozrejme kúpele, Torre San Michele, ale aj múzeum soli – Museo del Sale. Cervia sa dokonca spomína aj v Božskej komédii od Danteho.

Samotná soľ z Cervie je sladká /Il Sale Dolce di Cervia/, nie je drvená ani mletá. Neobsahuje bielidlá a nesuší sa umelo. Preto si zachováva svoju typickú vlhkosť a prirodzenú farbu, ktorá je zárukou zdravotnej nezávadnosti a prirodzenosti. Jej typickou farbou nie je biela, ale odtiene ružovej a sivej.

Mali sme to šťastie byť v Cervii v čase, kedy sa toto mestečko akoby ukladá na zimný spánok. Keď sa takmer všetky hotely zatvárajú a záplava lehátok a slnečníkov už spí, aby prečkali zimu, kým sa znovu neobjavia prví turisti bažiaci po letných radovánkach. V celom mestečku bol večer pokoj a ticho. Akoby sa všetci odsťahovali. Na tom sa nič nezmenilo ani ráno. Stretli sme iba pár ľudí prechádzajúcich sa po pláži v tesnej blízkosti mora. Fascinuje ma práve v jesennom a zimnom období, kedy sa mení jeho farba a kedy vám chce povedať niečo iné, ako tomu bolo počas leta. Až máte pocit, že práve v tom čase ste svedkami zásnub mora a neba a vy máte tú česť byť súčasťou toho všetkého.  

Až keď sme odchádzali z Cervie, videli sme aspoň časť soľných panví a ružové plameniaky, ktoré tu bežne môžete vidieť. Doteraz, keď si spomeniem na ten pohľad, cítim v sebe túžbu vrátiť sa a zdržať sa aspoň pár týždňov v čase, kedy Cervia spí svojim zaslúženým zimným spánkom podobne ako mnohé iné mestečká na pobreží, ktoré v letnej sezóne obťažujú davy turistov.