Castello Odescalchi di Bracciano

Okolie Ríma vás môže vždy prekvapiť nádhernými miestami, ktoré bežní turisti nepoznajú. Jedným z takýchto miest je Castello Odescalchi di Bracciano, ktorý  sa nachádza v provincii Lazio, vo vzdialenosti 55 km od Ríma, pri malebnom jazere Bracciano. Nedávno mi ho pripomenul jeden bývalý študent môjho strýka zo Slovenského gymnázia v Ríme. Strýko ich podľa jeho spomienok brával k tomuto jazeru na výlety, kde zbierali jedlé gaštany. Tento hrad som navštívila v októbri pred štyrmi rokmi. Bolo krásne počasie a v mestečku Bracciano vládol pokoj. Nakoniec… podobne ako vo všetkých mestečkách či dedinkách v okolí jazera Bracciano. Nenachádzali sa tam tí „klasickí turisti“, ktorých môžete stretnúť v samotnom Ríme, ale iba domáci Taliani. A aj to ich tam vtedy bolo iba zopár.

Pôvodne bol hrad Bracciano stredovekou pevnosťou postavenou v roku 1100, renovovanou v roku 1300. Prvými majiteľmi boli členovia rodu Braccio da Montone, neskôr bol hrad odkúpený rodinou Orsini zo strategických dôvodov. Pôvodná pevnosť bola rozšírená o stavbu hradu. Výstavba začala v roku 1470 pravdepodobne na návrh architekta menom Francesco di Giorgio Martini. V priebehu storočí sa stal hrad vďaka svojej polohe často predmetom sporov medzi najdôležitejšími šľachtickými rímskymi rodinami Colonna a Borgia. V r. 1496  pápež Alexander VI. Borgia hrad dokonca skonfiškoval. Od roku 1696 je vo vlastníctve rodiny Odescalchi, ktorá ho stále obýva v súkromnom krídle, ktoré nie je sprístupnuné turistom. Odescalchi sa považuje za významný šľachtický rod, z ktorého pochádzali nielen kardináli, ale aj pápež Inocent XI., ktorý bol jediným a posledným mužským dedičom rodiny. Rod zachoval adoptovaním potomkov svojej sestry Lucrezie, vydatej za milánskeho šľachtica Allesandra Erbu.

Tak ako všetky hrady, aj tento má svoju legendu, ktorá súvisí s manželkou Paola Giordana Orsiniho – Isabellou de Medici. Hovorí sa, že Isabella často podvádzala svojho manžela s mladými mužmi, ktorých následne vraždila. Našla sa dokonca aj korešpondencia medzi vojvodkyňou  a bratrancom jej manžela. Keď sa manžel dozvedel o jej nevere, vo veku 33 rokov ju zavraždil. V hrade sa nachádza aj samotná spálňa vojvodkyne s posteľou, dekorovanou skriňou a veľkými truhlicami spolu so stropnými freskami, ktoré sú originálne a veľmi dobre zachované. Nedávne štúdie vojvodkyňu rehabilitovali a predpokladá sa, že bola iba obeťou politických machinácií.

Okrem mnohých miestností, z ktorých každá je vybavená napríklad krbom, je zaujímavou aj návšteva hradnej kuchyne. Počas prehliadky môžete z okien jednotlivých miestností obdivovať samotné jazero Bracciano.

Hrad bol pre verejnosť otvorený v roku 1952. Dnes je známy aj vďaka miestnym sobášom viacerých osobností /manželstvo tu uzatvorili napríklad Eros Ramazzotti s Michelle Hunziker, alebo Tom Cruise s Katie Holmes/, ktoré  sú uzatvárané v kostole sv. Štefana, ktorý je s hradom prepojený chodbou. Okrem katolíckych sobášov vám však vedia zorganizovať aj civilný sobáš, alebo sobáše v záhrade. Túto možnosť hrad neponúka iba známym osobnostiam. Preto ak plánujete svadbu, stačí sa informovať v kontaktnom formulári na webovej stránke hradu:)

Po prehliadke hradu odporúčam návštevu reštaurácie „Pane e olio“, kde vám urobia tú najlepšiu polievku na svete – gaštanovú. Len si už po nej nedávajte ako druhý chod cestoviny, keďže Taliani považujú polievku rovnako ako pastu za primo piatto /prvé jedlo/. A takisto tu robia skvelý dezert s názvom „sbricciolata“. Po chutnom výdatnom obede môžete pokračovať v návšteve ďalších mestečiek na brehu jazera. Mňa očarilo mestečko Anguillara Sabazia. Spájajú sa mi s ním príjemné, až takmer melancholické spomienky…