Assisi. Mesto preslávené sv. Františkom nachádzajúce sa v Umbrii. Zároveň miesto, ktoré som v Taliansku navštívila úplne ako prvé pred 26 rokmi, keď sme po niekoľkohodinovej ceste ešte v starej Karose skoro ráno zaparkovali na okraji starého mesta Assisi na miestnom parkovisku. Vtedy sme sa zdržali v Assisi iba krátko. Prešli sme sa starým mestom, z prechádzky ktorej mi utkvelo v pamäti hlavne priečelie pôvodne pohanského rímskeho chrámu Tempio di Minerva /aj keď v skutočnosti bol venovaný pravdepodobne Herkulovi/, ktorý bol neskôr – v 16. storočí prestavaný na kostol Santa Maria sopra Minerva. Prechádzku sme vtedy ukončili v Bazilike sv. Františka, v ktorej sa nachádza Františkova hrobka a slávne Giottove fresky, ktoré boli porušené pri zemetrasení v roku 1997. A aj keď už samotný pohľad z diaľky na baziliku a staré mesto je impozantný, všetky tie olivovníky nachádzajúce sa múrmi starého mesta predčia krásu budov tohto stredovekého mestečka.

Samotné historické počiatky Assisi nie sú jednoznačné. Môžeme hovoriť o etruskom a aj o rímskom vplyve. Okolo roku 1000 sa z Assisi stáva samostatná obec, ktorá prekvitala hlavne vďaka kláštorným hnutiam. Išlo hlavne o rehoľu benediktínov. No rehoľa, ktorá mestečko naozaj preslávila, bola rehoľa františkánov, ktorej základy začal budovať sv. František v 12. storočí a takisto rehoľa klarisiek. Syn z bohatej rodiny, ktorý svoj život rozhodol zasvätiť životu v chudobe vo chvíli, keď počul v kostolíku sv. Damiána hlas samotného Krista: „choď a oprav môj dom, ktorý sa rozpadá“. František nesprávne pochopil Kristov príkaz a namiesto Cirkvi začal opravovať samotný kostol sv. Damiána a neskôr aj kaplnku zasvätenú sv. Petrovi. Ako poslednú aj kaplnku, ktorá sa dodnes nazýva Porciunkula. Je to maličká kaplnka, nad ktorou bol neskôr vybudovaný kostol Santa Maria degli Angeli, ktorý sa nachádza v spodnej časti mesta. V tejto kaplnke sv. František nakoniec aj zomrel.
Do Assisi som sa vrátila po 13 rokoch na pár dní. Až vtedy som si konečne mohla vychutnať stredoveký duch mesta s jeho historickými domami a palácmi s množstvom schodov a uličiek vyrážajúcich dych, ale aj s obchodíkmi, kde si môžete kúpiť nespočetné množstvo podobizní sv. Františka:) Určite nevynechajte kostol sv. Kláry, rodný dom sv. Františka, Baziliku s jeho hrobom, kde to najposvätnejšie ticho bez turistov precítite skoro ráno, kedy v kaplnke pri františkovom hrobe, ak budete mať šťastie, budete úplne sami. Ja som tam strávila čas iba v spoločnosti pútnika, ktorý ma s jeho pokorou a so sklonenou hlavou v tichom rozjímaní dojímal. Bola som rada, že je tam so mnou práve on. Predošlý deň som ho stretala v starom meste iba s palicou v ruke a oblečenom do vrecoviny. Odporúčam navštíviť aj Carceri (pustovne), ktoré sa nachádzajú 4 km od Assisi. Samozrejme – dá sa tam vyviezť aj autom, ale hlbší zážitok budete mať vtedy, keď si to do toho kopčeka vyšliapete po vlastných:) Za čias Františka sa tu nachádzala iba malá kaplnka a zopár jaskýň, ktoré boli vyhĺbené do skaly a takisto niekoľko chatrčí, ktoré si zhotovili samotní prví bratia františkáni. V jednej z týchto jaskýň sa oddával kontemplácii aj samotný František.

Ak máte radi pokoj, Assisi je to pravé miesto. Odporúčam hotel Fontebella, v ktorom som bola ubytovaná aj ja. Nachádza sa v centre starého mesta, iba kúsok od Baziliky sv. Františka a ako bonus budete mať pod sebou nádherný výhľad na celé údolie. Umbria je turistami skôr obchádzaná, lebo tu nemajú svoje more, ale práve Umbria ukrýva poklady, ktoré čakajú na objavenie. Či už je to Assisi, Gubbio, alebo Orvieto. A možno je lepšie, ak zostanú tak ako sú – skryté pred očami celého sveta.