Ostia Antica

Do Ostie sa dostanete veľmi jednoducho – vlakom z Ríma zo stanice Porta san Paolo, ktorá sa nachádza v blízkosti známej pyramídy – Piramide di Caio Cestio. Cesta do Ostie trvá približne 25 minút. Treba vystúpiť na zastávke Ostia Antica. Vyhraďte si na ňu určite celý deň. A možno vám nebude stačiť ani to… 🙂

Niektorí prezývajú Ostiu aj druhými Pompejami. Samotný názov je odvodený zo slova „ostium“ – ústa. Pôvodne dostala Ostia meno Ostia tiberina. Bola to akási brána Tiberu, z ktorej podľa legendy vzišli Romulus a Remus uložení v koši práve na túto rieku, kým ich nenašla kapitolská vlčica. Podľa tradície bola Ostia založená v 7. storočí pred. n. l. kráľom Ancom Marciom. V skutočnosti, ako to dokazujú archeologické vykopávky, sa jej vznik datuje do 4. až 3. storočia pred. n. l.. V tomto období sa medzi ústím rieky Tiber do Tyrrhénskeho mora utáborila rímska „Desiata légia“. Ostia ako prístavné mesto sa stala mestom kozmopolitným, čo dokazujú archeologické nálezy. Všetci mohli slobodne uctievať svoje vlastné božstvá od mithraistického kultu starovekej Perzie, cez náboženstvo Etruskov, egyptský kult bohyne Isis až po najstaršiu synagógu v Európe a najstarší predkresťanský kostol zasvätený prvým miestnym mučeníkom. Ostia sa stala hlavným centrom Ríma. Bola druhým najväčším mestom Rímskej ríše. Svoj najväčší rozkvet dosiahla za vlády cisára Hadriána. Jej vplyv bol spočiatku vojenský, no časom sa stáva miestom s dôležitejším obchodným významom. Vojenský tábor bol časom nahradený obchodmi, skladmi, kanceláriami; nachádzalo sa tu divadlo, ktoré je veľmi zachovalé doteraz a pojme 4000 divákov; kúpele, verejné budovy, ale aj súkromné domy šľachticov, patricijov a rytierov. Potom, ako sa začali používať tehly, obyvatelia Ostie začali stavať dvojpodlažné domy s oknami. V druhom storočí bol vybudovaný obranný múr. Význam Ostie postupne slabne v 3. storočí pre vzrastajúcu dôležitosti Portusu, kam boli nasmerované všetky obchodné aktivity. V 6. storočí sa niekoľko zvyšných obyvateľov uchýlilo do miestneho divadla a bránili ju spolu s byzantským generálom Belisariusom Ostiu pred barbarskými útokmi Gótov. V 9. storočí bola vyhodená do vzduchu Saracénmi.

Ostia zostala časom ukrytá pred svetom pod nánosmi okrem Kapitola, ktoré bolo viditeľné do konca 19. storočia a z ktorého si pastieri urobili ovčinec.

Neďaleko archeologického areálu sa nachádza stredoveká dedinka Ostia antica. Nachádzala sa tu nekropola kresťanskej komunity. Obec, ktorá sa stala útočiskom pre zvyšné obyvateľstvo Ostie, premenil pápež Gregor IV. na opevnenú citadelu s názvom Gregoriopoli. Pápež Martin V. tu dal postaviť vežu, ktorá bola obklopená vodnou priekopou. Kardinál Guglielmo d’Estoutville, miestny biskup pôsobiaci v Ostii na konci 15. storočia, obnovil múry Gregoriopolisu a vo vnútri nechal postaviť tri rady domov, ktoré sú doteraz obývané.

Po pravej strane vás ohromí majestátny hrad, ktorého stavba sa začala v 15. storočí na podnet kardinála Giuliana della Rovere, ktorý už ako pápež Július II. poveril Michelangela výzdobou stropu Sixtínskej kaplnky. Už v 16. storočí hrad upadá a samotné „Borgo“ bolo opustené. Stalo sa tak následkom obliehania hradu vojvodom z Alb; povodeň, ktorá odklonila tok Tiberu a tvorba malarických močiarov. Nakoniec boli na hrad umiestnení väzni, ktorí boli odsúdení na nútené práce. Pápeži Pius VII. a Pius IX. s nimi v 19. storočí podnikli prvé miestne archeologické vykopávky.

Ako zaujímavosť možno spomenúť, že v Ostii zomrela sv. Monika, matka sv. Augustína. Trávili čas v hostinci, kde čakali na loď, ktorá ich mala odviezť do Kartága. Sv. Monika tu zomrela na vysoké horúčky, ktoré spôsobila pravdepodobne malária. Jej telo zostalo v miestnom kostole Santa Aurea di Ostia, ktorý sa nachádza iba pár metrov od hradu. V roku 1430 boli jej relikvie prenesené do Ríma, kde sú umiestnené v kostole Sant´Agostino /Campo Marzio/. Chiesa Sant´Agostino je zaujímavá aj z umeleckého hľadiska – nachádzajú sa tu diela od Guercina, Raphaela a Caravaggia /Madonna dei Pellegrini/. Zaujímavosťou je, že v Ostii ako biskup pôsobil Jozef Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI..

Ak by ste už boli unavení z niekoľkohodinového chodenia, určite vám dobre padne návšteva reštaurácie Ristorante Arianna al borghetto takisto v blízkosti hradu v uličke po ľavej strane od spomínaného kostola. Ich mäsové guľky v paradajkovej omáčke – polpette al sugo spolu s čerstvým chlebíkom sú skvelé. A ako predjedlo odporúčam vyprážané artičoky na židovský spôsob /carciofi alla giudia/, ktoré sú rímskou špecialitou. Na záver ešte jedno upozornenie – neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Fiumicino, preto lietadlá budete mať takpovediac pár metrov nad hlavou neustále. A ak by vám zostal nejaký čas, vybehnite na niektorú z neďalekých pláží… 🙂 Dostanete sa tam vlakom iba o dve zastávky ďalej a už o štyri minúty vystúpite na stanici Lido Centro.