Terme di Caracalla
Keď chcete pochopiť veľkosť starovekého Ríma, mali by ste navštíviť miesta, na ktorých vás megalomania zašlých čias ohromí. Jedným z takých miest sú aj Terme di Caracalla. Karakalove kúpele. Rada sa túlam Rímom mimo hlavných turistických trás, kde je pokoj a kam sa turistom až tak nechce, lebo je to mimo ich hlavných turistických trás. Ku Karakalovým kúpeľom sa dostanete jednoducho. V blízkosti Kolosea budete vidieť Konštatínov oblúk, za ktorým si to nasmerujete rovno po Via di San Gregorio a na najbližšej veľkej križovatke zamierite mierne doprava po hlavnej ceste. Súbežne od tejto križovatky vedú tým smerom tri cesty, ale vy sa držte tej, ktorá je úplne vpravo – Via delle Terme di Caracalla.
Pre Rimanov starovekého Ríma boli verejné kúpele istým životným štýlom. Kúpele stavali všade. Len v samotnom Ríme ich bolo niekoľko stoviek. Kúpele Rimania nevyužívali iba na telesnú očistu. Ich súčasťou boli knižnice, telocvične, malé divadlá, dokonca aj reštaurácie. Využívali ich aj na masáže, alebo stretnutia s klientmi. Každé kúpele pozostávali z viacerých miestností. Nachádzali sa tu bazény s teplou a studenou vodou, alebo len „ochladzujúcou miestnosťou“. Pokračovalo sa asi hodinovým zotrvaním v miestnosti, ktorá sa nazývala tepidarium. Bola to najväčšia a zároveň najluxusnejšia miestnosť celých kúpeľov. Ďalšou miestnosťou bolo calidarium, ktoré bolo menšie a zároveň najteplejšie a najsuchšie. Nasledovalo čistenie pokožky a masáže. Všetky procedúry boli ukončené vo frigidariu, kde sa okúpali v bazéne so studenou vodou. Tým ale pobyt v kúpeľoch nekončil. Pokračovali čítaním, diskusiami, alebo inými možnosťami, ktoré im kúpele poskytovali.
Karakalove kúpele sa začali stavať za vlády Septimia Severa v roku 206. Stavba bola ukončená v roku 216 a slávnostne otvorená cisárom Caracalom. Karakalove kúpele poňali až 1600 návštevníkov. Pre zásobovanie vodou bola vytvorená špeciálna odbočka z akvaduktu Acqua Marcia – Aqua Antoniniana. Kúpele boli niekoľkokrát obnovené a svoju funkciu prestali plniť v roku 537 po tom, ako v čase gótskych vojen gótsky kráľ odrezal kúpele od dodávok vody. Boli pokryté mramorom a ozdobené umeleckými dielami. Vane na kúpanie boli vyrobené z alabastru, žuly či čadiča. V súčasnosti tieto vane tvoria súčasť fontán nachádzajúcich sa v Ríme. Napríklad na námestí Farnese. V komplexe sa do dnešných dní zachovali v jednotlivých miestnostiach v dobrom stave krásne mozaikové podlahy. Karakalove kúpele postihol rovnaký osud ako mnoho ďalších pamiatok – stali sa miestom, ktoré bolo využívané ako lom na materiál používaný pri stavbách nových budov. Hoci v súčasnosti sa môžeme prechádzať už iba pomedzi ich múrmi, neustále nás ohromujú svojou veľkosťou aj napriek tomu, že naša fantázia nie je schopná ani si len predstaviť ich podobu v dobách, kedy sa aj medzi týmito múrmi písali dejiny starovekého mesta Rím.
