Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme

Uvažovala som nad tým, aký prvý článok na tejto stránke zverejním. Moja láska k Taliansku by myslím s veľkou pravdepodobnosťou nezačala rásť bez človeka, ktorý mal v mojom živote veľmi dôležité a podstatné miesto. A vždy ho bude mať. Je ním náš strýko, ktorý prežil podstatnú časť svojho života v Taliansku a hlavne v Ríme, kde pôsobil na čele Slovenského gymnázia pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda /momentálne je premenovaný na Pápežský slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda/.

Málokomu u nás na Slovensku je známe dielo, ktoré vzniklo v Ríme pred niekoľkými desaťročiami a ktoré malo obrovský význam vzhľadom na jeho činnosť a osobnosti, ktoré vzišli z tohto „diela“. Táto činnosť bola akousi zástupníckou činnosťou, ktorá mala byť vykonávaná na Slovensku, no v dôsledku politickej situácie to cirkvi u nás nebolo umožnené. Toto dielo nesie názov Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Za týmto názvom sa skrýva spoločná práca mnohých ľudí, ktorých obety, optimizmus a pevná vôľa nadobudli obrovské rozmery, ktoré nesiahali iba po hranice Ríma. Myšlienka na jeho vznik sa zrodila v Bolengu v roku 1959 s úmyslom zriadiť nový slovenský malý seminár. Aj keď zo začiatku tu boli obavy – nedostatok financií, otázka personálu a takisto potreba hľadania chlapcov do seminára. Všetko začína 30. októbra 1959, kedy do Ríma prichádzajú prví chlapci, ktorí boli pričlenení k talianskym študentom v saleziánskom ústave sv. Tarzícia pri katakombách sv. Kalixta. V roku 1961 sa odčlenili a vytvorili samostatnú slovenskú komunitu v dome neďaleko katakomb sv. Kalixta. Rozhodnutie budovať samotný Ústav vznikol už v spomínanom Bolengu. Zavŕšenie tohto diela malo byť súčasťou osláv v roku 1963 – 1100 ročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. V r. 1961 kardinál Tisserant zriaďuje Ústav ako právnickú osobu a schválil jeho stanovy, ktorých základom bolo pestovanie cirkevných povolaní pomocou vhodnej výchovy a výučby mladíkov vo vlastnom kolégiu, duchovná služba emigrantom, vydávanie a rozširovanie náboženskej tlače a služba pútnikom, ktorí navštívia Rím. Za rektora bol následne menovaný Msgr. Štefan Náhalka. Na samotnú výstavbu, čo sa týka materiálnej stránky, prispeli hlavne americkí Slováci, ale aj Slováci zo všetkých krajín žijúci v zahraničí. Posviacka Ústavu sa uskutočnila 15. septembra v roku 1963. Medzi „obyvateľov“ Ústavu patrili také osobnosti ako: kardinál Jozef Tomko, Alojz Ondrejka SDB, Andrej Šándor SDB /básnickým menom Gorazd Zvonický/, Augustín Nádaský SDB, Msgr. František Škoda, Msgr. Jozef Zlatňanský, biskup Dominik Hrušovský, biskup Štefan Vrablec, Msgr. Anton Botek, Vít Dugoš SVD, Dr. Jozef Rydlo, Andrej Pauliny SDB, Ernest Macák SDB, Ľudovít Macák SDB, Rudolf Blatnický SDB, p. Novanský, A. Baník, J. Babiak, Š. Šilhár a mnohí ďalší. O činnosti by sa dalo písať veľa, ale možno povedať, že Ústav si svedomite po celý čas plnil úlohy, na ktoré bol určený. Či už to bola vydavateľská činnosť, v rámci ktorej možno spomenúť vydávanie časopisu Hlasy z Ríma, Svätého písma a liturgických textov, katechetickej literatúry, cirkevných dejín, poézie i prózy, ale boli to aj publikácie publikované v iných jazykoch z odboru archeológie, dejín, práva, filozofie, psychológie, literatúry a hudby. Takisto možno spomenúť aj štvrťročník Diakonia a polročník Magnificat, sériu Lýra, ktorú mal na starosti A. Šándor.

Čo sa týka výchovy a výučby mladíkov, bol tu založený seminár – gymnázium. Ale nebolo to len štúdium, ktorému sa chlapci venovali. Mali svoj orchester, venovali sa futbalu /dobre známe sú zápasy s Ukrajincami/, usporadúvali rôzne akadémie s náboženským a kultúrnym programom, recitačné súťaže, výlety, duchovné obnovy,…Udalosti z tohto seminára kronikovou a vtipnou formou zaznamenával A. Šándor v Hlasoch z Ríma. Do roku 1988 prešlo gymnáziom 140 chlapcov, z nich 37 si zvolilo duchovné povolania.

Ďalšou z činností bola služba pútnikom. Slovákov, ktorí prišli do Ríma, sprevádzal Michal Lacko, takisto sa im venoval aj Štefan Fabera a po jeho smrti Štefan Šilhár. Jednou z mnohých činností bolo aj organizovanie „kolónií“ pri mori, ktorých sa zúčastňovali deti Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ústav organizoval aj vysielanie v slovenskej reči vo Vatikánskom rozhlase.

Nemožno nespomenúť vzácne návštevy – či už to boli cirkevní predstavitelia ako Msgr. Andrej Grutka, biskup Michal Rusnák, vladyka Kyril, Jozef Heriban,…, ale aj predstavitelia kultúrneho života – František Bielik, Stanislav Dusík, Mikuláš Šprinc, Eva Kristínová, .., takisto do Ústavu zavítali folklórne súbory ako Gymnik, Technik a Stavbár. Najvzácnejším hosťom Ústavu bol však Ján Pavol II. 8. novembra 1981. Bola to jeho prvá návšteva vôbec po atentáte na jeho osobu.

Po roku 1989 sa význam Slovenského ústavu zmenil. Prestáva plniť tú funkciu, ktorú zastával celé tie roky. V súčasnosti Ústav slúži pre vybraných diecéznych kňazov , ktorí v Ríme pokračujú vo svojich štúdiách. Slovenskí biskupi požiadali o zriadenie Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme – Pontificio collegio slovacco dei santi Cirillo e Metodio, mení sa teda nielen jeho funkcia, ale aj samotný názov.

Dnes Ústav žije hlavne v srdciach a myšlienkach ľudí, pre ktorých veľa znamenal a neustále znamená. Tematike SÚSCM sa doteraz venujú viaceré osobnosti. Je to napríklad prof. Emília Hrabovec, ktorá je autorkou publikácie o Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda, Dr. Jozef M. Rydlo, Stanislav Misál – autor publikácií o Štefanovi Náhalkovi, Jozef Tomšík SDB, bývalý odchovanec Ústavu, ktorý opísal svoje spomienky na Andreja Šándora /Fragmenty zo života/ a Augustína Nádaského – publikácia Piccoli frammenti-ricordi su Augustín Nádaský, ktorá vyšla v Taliansku a momentálne sa pripravuje jej vydanie v slovenskom jazyku. Takisto možno spomenúť medzinárodnú vedeckú  konferenciu, ktorá sa konala v Bratislave v roku 2013 s hlavnou tematikou venovanej tejto inštitúcii.

Možno povedať, že pôvodná funkcia Ústavu síce zanikla, ale jeho odkaz a význam pretrváva aj naďalej v jeho „pokračovateľoch“…